top of page

(v španielskom preklade „omáčka“) je zmes afro-karibských rytmov. Salsa nie je len termínom pre hudobný štýl, ale tiež pre stále populárnejší temperamentný klubový tanec. Vyjadruje zmes rôznych štýlov, rytmov a melódií. Niektorí sa domnievajú že kolískou salsy je Kuba, iný že pochádza z Portorika či Kolumbie. Aj keď bolo aj stále ešte je vedených veľa diskusií o tom, kde sa nachádza skutočný pôvod, zostáva pravdou, že salsa je a vždy bude ovplyvňovaná obrovským množstvom aspektov, ktoré hrali dôležitú rolu v jej vývoji. Ale s určitosťou môžeme hovoriť o dvoch kultúrach, ktoré asi najviac ovplyvnili jej súčasnú formu najväčšou mierou: Kuba a Puerto Rico.

Salsa ako hudobný štýl bol ovplyvňovaný rytmami Latinskej Ameriky ako napr. RUMBA (Gauaguanco a Guaracha),  PLENA (Puerto Rico), Merengue (Dominikánska Republika), Cumbia (Kolumbia) ale hlavne kubánskeho SONU. Neskôr bola ovplyvnená aj Jazzom, Swingom atd..

Salsa ako tanec má korene v tanci nazývanom Contredanse, ktorý vznikol v 17. storočí na francúzskom kráľovskom dvore a kt. sa rozšíril až do Španielska, kde bol známy ako CONTRADANZA. V 18 storočí sa spolu so Španielmi dostal na Kubu.    Neskôr bola salsa ovplyvnená spletitou tanečných štýlov ako Mambo, Bomba, Plena, Son, Dancon, Guaguanco a ďalšie..

Tanec a hudba salsy sa  postupne menili a pretvárali vplyvom rôznych kultúr a zmesí rôznych rytmov a tanečných štýlov.

Salsa je nespútaný, slobodný tanec, ktorý nemá žiadne pevne stanovené pravidlá, ktoré by sa museli dodržiavať. Preto si tento tanec môže ochutiť-okoreniť každý  podľa chuti. Aj keď je to tanec „voľného štýlu“,  kde nie sú presne stanovené pravidlá, vytvorili sa odlišné typy tohto tanečného štýlu. Každý z nich je niečím výnimočný a rozdielny oproti ostatným, či už v pohyboch nôh alebo otočkami. Rozlišujeme tieto typy tanečných štýlov salsy:

  • Kubánska salsa a Rueda de Casino

  • SALSA L.A.

  • Newyorská  salsa

  • Puerto Rico

  • Miami salsa

Kubánsky štýl – označovaný ako „Casino“ (od ktorého je odvodený aj názov – Casino Rueda) sa vyznačuje predovšetkým tým, že počas tanca všetky variácie a celkový pohyb páru je orientovaný po kruhu. Tanečníci sa stále pohybujú a robia variácie a kombinácie prvkov po kružnici (kruhu) čo tento štýl robí výnimočným a rozdielnym oproti ostatným štýlom ako je LA štýl, NY štýl …, ktoré sú vedené v lineárnom smere (v línií).

SALSA

je populárna gitarová hudba z Dominikánskej Republiky. Kým bachata je založená na rytme bolero, „bachateros“ (interpréti bachaty) tradične zahŕňajú do svojho repertoáru tiež iné druhy hudby ako son, merengue, vals a ranchera. Vplyv všetkých týchto štýlov, a hlavne merengue, je citeľný v rytme, harmónii a melódii. Gitarová hudba bola vždy súčasťou hudobného pozadia Dominikánskej republiky, ale prvá bachata ako taká bola nahraná až v roku 1961 Jose Manuel Calderonom. Bachata Calderona a jeho súčasníkov bola temer identická s bolerom ostatných Latinsko-Amerických krajín ako Puerto Rico a Ecuador. Vlastne veľa piesní, ktoré títo bachateros nahrali bolo prerobením predošlých boler a na hudbu teda spoločnosť hľadela zväčša rovnako ako na bolero v Latinskej Amerike • ako na romantiku populárnu hlavne medzi zaľúbencami a „serenaders“.

Časom však začala byť bachata spájaná s iným svetom, so svetom prostitúcie, chudoby a zločinu. Dôvodom sú mnohé komplexné a zložité konflikty v rámci Dominikánskej spoločnosti ohľadom chudoby a bohatstva, tradícií a moderny a taktiež, „temné stránky“ iných prvkov v hudobnom priemysle. Taká veľká bola škvrna na bachate, že ju hralo iba jedno národné rádio. Hoci bola situácia žalostná a extrémne ťažká pre zainteresovaných hudobníkov, tiež pomohla k sceleniu tohto žánru. Vyhostená do verejných domov a chudobných štvrtí, začala bachata rozprávať príbehy toho sveta, skúsenosti milenca prostitútky, chudobné chlapca, čo sa dostal do mesta a prepadli ho, situácia obyvateľa „barrio“ bez svetla či vody – všetko prepchané slangom a sexuálnymi dvojzmyslami. Cca od roku 1970 až po cca 1990, bola bachata celkom unikátna medzi Latinsko-Americkými hudobnými štýlmi so svojím slobodným vyjadrením života v podsvetí. Toto slobodné vyjadrenie prirodzene vyvolalo ešte väčšie odsúdenie Dominikánskeho hlavného prúdu. Iróniou osudu je, že to bol práve najopovrhovanejší kabaretný bachatero, Blas Duran, majster sexuálnych dvojzmyslov, ktorého hudba naznačila koniec éry izolácie bachaty, keď v roku 1987 začal nahrávať s elektrickou gitarou.

Po Duranovej inovácii, začala popularita bachaty prudko stúpať, keď Anthony Santos a iní bachateros použili nový štýl pre nahrávanie akceptovateľnejších romantických piesní. Vplyv merengue začal byť zrejmý v rytme a gitarových partoch hudby a vlastne moderná bachata sa najprv stala populárnou keď bachateros hrali merengue a nie bachatu. Niekoľko muzikantov zo stredných vrstiev, hlavne Juan Luis Guerra, tiež experimentovalo s formou a boli tak úspešní, že túto hudbu začala akceptovať celá spoločnosť. Vo svojej terajšej forme, počúvajú bachatu po celej Latinskej Amerike, a je dnes pravdepodobne najpopulárnejší druh latino hudby v New York City . S veľkým úspechom sa spojila s inými štýlmi ako vallenato (Monchy y Alexandra, okrem iných) a R&B (Aventura).

BACHATA

bottom of page