​

je populárna gitarová hudba z Dominikánskej Republiky. Kým bachata je založená na rytme bolero, „bachateros“ (interpréti bachaty) tradične zahŕňajú do svojho repertoáru tiež iné druhy hudby ako son, merengue, vals a ranchera. Vplyv všetkých týchto štýlov, a hlavne merengue, je citeľný v rytme, harmónii a melódii. Gitarová hudba bola vždy súčasťou hudobného pozadia Dominikánskej republiky, ale prvá bachata ako taká bola nahraná až v roku 1961 Jose Manuel Calderonom. Bachata Calderona a jeho súčasníkov bola temer identická s bolerom ostatných Latinsko-Amerických krajín ako Puerto Rico a Ecuador. Vlastne veľa piesní, ktoré títo bachateros nahrali bolo prerobením predošlých boler a na hudbu teda spoločnosť hľadela zväčša rovnako ako na bolero v Latinskej Amerike • ako na romantiku populárnu hlavne medzi zaľúbencami a „serenaders“.

Časom však začala byť bachata spájaná s iným svetom, so svetom prostitúcie, chudoby a zločinu. Dôvodom sú mnohé komplexné a zložité konflikty v rámci Dominikánskej spoločnosti ohľadom chudoby a bohatstva, tradícií a moderny a taktiež, „temné stránky“ iných prvkov v hudobnom priemysle. Taká veľká bola škvrna na bachate, že ju hralo iba jedno národné rádio. Hoci bola situácia žalostná a extrémne ťažká pre zainteresovaných hudobníkov, tiež pomohla k sceleniu tohto žánru. Vyhostená do verejných domov a chudobných štvrtí, začala bachata rozprávať príbehy toho sveta, skúsenosti milenca prostitútky, chudobné chlapca, čo sa dostal do mesta a prepadli ho, situácia obyvateľa „barrio“ bez svetla či vody – všetko prepchané slangom a sexuálnymi dvojzmyslami. Cca od roku 1970 až po cca 1990, bola bachata celkom unikátna medzi Latinsko-Americkými hudobnými štýlmi so svojím slobodným vyjadrením života v podsvetí. Toto slobodné vyjadrenie prirodzene vyvolalo ešte väčšie odsúdenie Dominikánskeho hlavného prúdu. Iróniou osudu je, že to bol práve najopovrhovanejší kabaretný bachatero, Blas Duran, majster sexuálnych dvojzmyslov, ktorého hudba naznačila koniec éry izolácie bachaty, keď v roku 1987 začal nahrávať s elektrickou gitarou.

Po Duranovej inovácii, začala popularita bachaty prudko stúpať, keď Anthony Santos a iní bachateros použili nový štýl pre nahrávanie akceptovateľnejších romantických piesní. Vplyv merengue začal byť zrejmý v rytme a gitarových partoch hudby a vlastne moderná bachata sa najprv stala populárnou keď bachateros hrali merengue a nie bachatu. Niekoľko muzikantov zo stredných vrstiev, hlavne Juan Luis Guerra, tiež experimentovalo s formou a boli tak úspešní, že túto hudbu začala akceptovať celá spoločnosť. Vo svojej terajšej forme, počúvajú bachatu po celej Latinskej Amerike, a je dnes pravdepodobne najpopulárnejší druh latino hudby v New York City . S veľkým úspechom sa spojila s inými štýlmi ako vallenato (Monchy y Alexandra, okrem iných) a R&B (Aventura).